1. deň - 8.9.2018
Keďže sme išli samostatne z dvoch rôznych smerov, stretnutie a štart sme mali na odpočívadle Zeleneč na D1.
Na pumpe sme si kúpili 10-dňovú rakúsku diaľničnú známku a cca o 9-tej ráno sme vyrazili do sveta.
Po prejdení cez slovensko-rakúsky hraničný prechod Jarovce-Kitsee, nás čakala prvá zastávka v Parndorfe,
kde sme sa zastavili len na kávu a WC, žiadne nákupy sme nemali v pláne.
Na pumpe sme si kúpili 10-dňovú rakúsku diaľničnú známku a cca o 9-tej ráno sme vyrazili do sveta.
Po prejdení cez slovensko-rakúsky hraničný prechod Jarovce-Kitsee, nás čakala prvá zastávka v Parndorfe,
kde sme sa zastavili len na kávu a WC, žiadne nákupy sme nemali v pláne.
Tadiaľ sme len prechádzali kvôli návšteve Neziderského jazera v Neusiedl am See.
Chvíľu sme sa zdržali na móle, kde síce bolo slnečné počasie, no dosť fúkal vietor.
Ten však vyhovoval surfistom a plachetniciam, ktoré sa "preháňali" po jazere.
Po odchode z jazera sme sa ešte zastavili v obchode, aby sme si nakúpili nejaké to jedlo
a pitie na cestu a vydali sme po "bundeskách" smerom až na diaľnicu za Viedeň.
Chvíľu sme sa zdržali na móle, kde síce bolo slnečné počasie, no dosť fúkal vietor.
Ten však vyhovoval surfistom a plachetniciam, ktoré sa "preháňali" po jazere.
Po odchode z jazera sme sa ešte zastavili v obchode, aby sme si nakúpili nejaké to jedlo
a pitie na cestu a vydali sme po "bundeskách" smerom až na diaľnicu za Viedeň.
Zastavili sme sa ešte "pre istotu" na poslednom odpočívadle pred cestou do kopcov,
kde nás čakala "obhliadka" 130 metrov vysokého diaľničného mosta nad dedinkou Schottwien.
Veľkosť tejto stavby vynikne najviac pri pohľade zdola hore,
no pekný je aj celkový pohľad na most, ktorý sa tiahne z jedného kopca na druhý.
Po získaní niekoľkých záberov sme pokračovali po rýchlostnej ceste S6 plnej tunelov ďalej.
Zastavili sme sa len na odpočívadle kvôli WC, kde tak ako aj na iných pumpách v Rakúsku
sa za použitie toalety platí, a to aj keď ste občan s ŤZP za WC dáte 50 centov za osobu.
kde nás čakala "obhliadka" 130 metrov vysokého diaľničného mosta nad dedinkou Schottwien.
Veľkosť tejto stavby vynikne najviac pri pohľade zdola hore,
no pekný je aj celkový pohľad na most, ktorý sa tiahne z jedného kopca na druhý.
Po získaní niekoľkých záberov sme pokračovali po rýchlostnej ceste S6 plnej tunelov ďalej.
Zastavili sme sa len na odpočívadle kvôli WC, kde tak ako aj na iných pumpách v Rakúsku
sa za použitie toalety platí, a to aj keď ste občan s ŤZP za WC dáte 50 centov za osobu.
Cestou sme sa chceli ešte zastaviť na Red Bull Ringu, ale zjazd naň bol v prestavbe a nechceli sme sa zdržiavať obchádzkou.
Pokračovali sme teda ďalej, aby sme stihli náš ďalší rakúsky cieľ, ktorým bolo miesto Reifnitz pri jazere Wörthersee,
kde sa každoročne koná celosvetový tuningový zraz priaznivcov automobiliek z koncernu VAG.
Autá sme nechali na parkovisku pri soche kamenného Golfa a išli sme pozrieť na mólo k vode.
No a keďže sme chceli vidieť celé jazero a jeho okolie v plnej kráse,
išli sme na najvyššiu drevenú vyhliadkovú vežu na svete, ktorá sa týčila na neďalekom kopci.
Zaparkovali sme na miestach pre ŤZP, ktoré boli hneď pred vchodom do veže a vybrali sa dnu.
Vstupné pre vozíčkara a jeho doprovod bolo 10 € na osobu, dospelí mali vstup za 14 € na osobu.
Výťahom sme sa vyviezli na prvú plošinu č.10 vo výške 64 metrov nad zemou a 912 metrov nad morom.
Ten výhľad bol jedným slovom úžasný, človek strácal reč a len "kukal", čo všetko sa dá z tohoto miesta vidieť.
Dalo sa ešte vystúpiť aj na 11-tku vo výške 67 m a 12-tku vo výške 70 m, kde inak vedie presne 441 schodov.
Zdržali sme sa tu ešte chvíľu, lebo západ slnka z tohto miesta vyzeral naozaj dobre.
Dole sme išli späť výťahom, ale je aj možnosť využiť "tobogan", ktorým cesta dole trvá cca 20 sekúnd.
Za toto sa však platí samostatné vstupné 4 €, nám stačilo kúpiť si ešte magnetku na pamiatku.
Pokračovali sme teda ďalej, aby sme stihli náš ďalší rakúsky cieľ, ktorým bolo miesto Reifnitz pri jazere Wörthersee,
kde sa každoročne koná celosvetový tuningový zraz priaznivcov automobiliek z koncernu VAG.
Autá sme nechali na parkovisku pri soche kamenného Golfa a išli sme pozrieť na mólo k vode.
No a keďže sme chceli vidieť celé jazero a jeho okolie v plnej kráse,
išli sme na najvyššiu drevenú vyhliadkovú vežu na svete, ktorá sa týčila na neďalekom kopci.
Zaparkovali sme na miestach pre ŤZP, ktoré boli hneď pred vchodom do veže a vybrali sa dnu.
Vstupné pre vozíčkara a jeho doprovod bolo 10 € na osobu, dospelí mali vstup za 14 € na osobu.
Výťahom sme sa vyviezli na prvú plošinu č.10 vo výške 64 metrov nad zemou a 912 metrov nad morom.
Ten výhľad bol jedným slovom úžasný, človek strácal reč a len "kukal", čo všetko sa dá z tohoto miesta vidieť.
Dalo sa ešte vystúpiť aj na 11-tku vo výške 67 m a 12-tku vo výške 70 m, kde inak vedie presne 441 schodov.
Zdržali sme sa tu ešte chvíľu, lebo západ slnka z tohto miesta vyzeral naozaj dobre.
Dole sme išli späť výťahom, ale je aj možnosť využiť "tobogan", ktorým cesta dole trvá cca 20 sekúnd.
Za toto sa však platí samostatné vstupné 4 €, nám stačilo kúpiť si ešte magnetku na pamiatku.
V Rakúsku sme chceli ešte natankovať lacnejšie palivo, pretože talianske ceny sú o dosť vyššie.
Navštívili sme teda ešte pumpu v obci Velden, kde bola nafta za 1,269 € za liter.
Oproti Taliansku kde sa ceny pohybujú cca okolo 1,500-1,600 € za liter, je to dosť rozdiel takže sa oplatí dať "plnú".
Pomaly nás chytal už aj hlad, takže nejakú teplú večeru bolo treba hľadať, nakoniec sme ju mali
až na poslednom odpočívadle pred Rakúsko-Talianskou hranicou, a teda "stála" za to.
Napríklad slepačia polievka za 5,90 € alebo vyprážaný rezeň Cordon Bleu s hranolkami za 14,90 €.
Aspoň, že porcie boli veľké a teplé, takže sme sa tam dostatočne najedli za celý deň.
Čakal nás už len dojazd na záverečné miesto dnešného dňa, ktorým bolo
talianske Campiolo, kde sme sa chystali prespať na parkovisku pri diaľničnom odpočívadle.
Nechceli sme byť však priamo na diaľničnej strane, preto sme zišli z nej skôr a prešli po "okreske"
na parkovisko z vedľajšej strany. Inak prejazd prvým plateným úsekom talianskej "autostrády" nás stál 2,40 €.
Keď sme zaparkovali, unavení z prvého dňa, už sme len rozložili svoje "karavany" a pripili si na úspešný prvý deň.
Nakoniec sme si už len zaželali dobrú noc a snažili sa spať až do rána, aby sme v pohode zvládli aj nasledujúci deň.
Navštívili sme teda ešte pumpu v obci Velden, kde bola nafta za 1,269 € za liter.
Oproti Taliansku kde sa ceny pohybujú cca okolo 1,500-1,600 € za liter, je to dosť rozdiel takže sa oplatí dať "plnú".
Pomaly nás chytal už aj hlad, takže nejakú teplú večeru bolo treba hľadať, nakoniec sme ju mali
až na poslednom odpočívadle pred Rakúsko-Talianskou hranicou, a teda "stála" za to.
Napríklad slepačia polievka za 5,90 € alebo vyprážaný rezeň Cordon Bleu s hranolkami za 14,90 €.
Aspoň, že porcie boli veľké a teplé, takže sme sa tam dostatočne najedli za celý deň.
Čakal nás už len dojazd na záverečné miesto dnešného dňa, ktorým bolo
talianske Campiolo, kde sme sa chystali prespať na parkovisku pri diaľničnom odpočívadle.
Nechceli sme byť však priamo na diaľničnej strane, preto sme zišli z nej skôr a prešli po "okreske"
na parkovisko z vedľajšej strany. Inak prejazd prvým plateným úsekom talianskej "autostrády" nás stál 2,40 €.
Keď sme zaparkovali, unavení z prvého dňa, už sme len rozložili svoje "karavany" a pripili si na úspešný prvý deň.
Nakoniec sme si už len zaželali dobrú noc a snažili sa spať až do rána, aby sme v pohode zvládli aj nasledujúci deň.