3. deň - 10.9.2018
Po rannom prebudení sme "skočili" do včera objavených spŕch a po zbalení
sme vyrazili smerom k najbližším potravinám, ktoré práve otvárali, pre nejaké tie raňajky.
Po nákupe sme išli ďalej, zastavili sme sa ešte natankovať, dali sme si v kľude raňajky
a kávu, no a pokračovali sme smerom do vnútrozemia pozrieť sa po krásach tejto krajiny.
Začali sme v Castelfalfi, kde sme sa poobzerali na jeho okolie z vyhliadky
a pokračovali sme popri sadoch s vinicami až do do San Gimignano, aby sme si mohli
z diaľky pozrieť celkovú panorámu stredovekého "Manhattanu", ako sa toto miesto prezýva.
sme vyrazili smerom k najbližším potravinám, ktoré práve otvárali, pre nejaké tie raňajky.
Po nákupe sme išli ďalej, zastavili sme sa ešte natankovať, dali sme si v kľude raňajky
a kávu, no a pokračovali sme smerom do vnútrozemia pozrieť sa po krásach tejto krajiny.
Začali sme v Castelfalfi, kde sme sa poobzerali na jeho okolie z vyhliadky
a pokračovali sme popri sadoch s vinicami až do do San Gimignano, aby sme si mohli
z diaľky pozrieť celkovú panorámu stredovekého "Manhattanu", ako sa toto miesto prezýva.
Ďalšou zastávkou bolo historické mesto Volterra, kde sme sa len zastavili pozrieť ruiny rímskeho divadla
a odtiaľ sme išli na návštevu pravého talianskeho vinárstva La Regola, ktoré sme mali po ceste.
Prišli sme do vkusne zariadeného priestoru, kde boli vystavené ich produkty, ktorými neboli len vína, ale aj olivový olej.
Pracovníčka vinárstva nám ponúkla aj návštevu ich "výroby", no to sme nemali v pláne a požiadali sme len o ochutnávku.
No a keďže mi chlapi sme boli šoféri, tak nás sa ochutnávka vína bohužiaľ netýkala, no naše partnerky si dopriali
"skleničku" pravého talianskeho bieleho aj červeného vínka, jeden pohár stál od 2 € a jedna fľaška od cca 8 € do cca 80 €.
Na "pamiatku" a domov som nám kúpil jednu fľašu bieleho a jednu fľašu červeného a s poďakovaním sme pokračovali ďalej.
a odtiaľ sme išli na návštevu pravého talianskeho vinárstva La Regola, ktoré sme mali po ceste.
Prišli sme do vkusne zariadeného priestoru, kde boli vystavené ich produkty, ktorými neboli len vína, ale aj olivový olej.
Pracovníčka vinárstva nám ponúkla aj návštevu ich "výroby", no to sme nemali v pláne a požiadali sme len o ochutnávku.
No a keďže mi chlapi sme boli šoféri, tak nás sa ochutnávka vína bohužiaľ netýkala, no naše partnerky si dopriali
"skleničku" pravého talianskeho bieleho aj červeného vínka, jeden pohár stál od 2 € a jedna fľaška od cca 8 € do cca 80 €.
Na "pamiatku" a domov som nám kúpil jednu fľašu bieleho a jednu fľašu červeného a s poďakovaním sme pokračovali ďalej.
Keďže už bolo dosť horúco, ponáhľali sme sa kúpať do mora, a keďže sme boli zvedaví
na netypické bledo-modré more s bielo-sivým pieskom, tak sme si to zamierili do Rosignana.
Nie každému sa táto zvláštna kombinácia v týchto končinách pozdáva, no my sme sa rozhodli "risknúť" to.
Zaparkovali sme, hodili sa do plaviek, prešli k moru a bez problémov sme sa okúpali a v pohode sme si to tu užili.
No ale keďže čas neúprosne plynul, my sme sa rozhodli odísť a doraziť ešte za svetla na koniec našej dnešnej cesty.
na netypické bledo-modré more s bielo-sivým pieskom, tak sme si to zamierili do Rosignana.
Nie každému sa táto zvláštna kombinácia v týchto končinách pozdáva, no my sme sa rozhodli "risknúť" to.
Zaparkovali sme, hodili sa do plaviek, prešli k moru a bez problémov sme sa okúpali a v pohode sme si to tu užili.
No ale keďže čas neúprosne plynul, my sme sa rozhodli odísť a doraziť ešte za svetla na koniec našej dnešnej cesty.
Prišli sme síce za svetla na miesto, kde sme mali stráviť dnešnú noc, no žiadalo sa nám osprchovať.
A keďže na "priľahlej" pláži sprchy neboli k dispozícií, rozhodli sme sa skúsiť šťastie
"trúfalým" opýtaním sa na ne v niektorom z kempov v tejto oblasti.
V prvom sme neboli úspešní, vraj to nie je možné, že nemajú sprchy pre ŤZP a tak.
Ale odporučili nám, aby sme sa skúsili spýtať v druhom a zároveň najväčšom kempe, ktorý je na okolí.
Tak sme tam išli s malou "dušičkou", že keď sme neuspeli v tom menšom kempe, tak v tom najväčšom to asi tiež nevyjde.
Keď sme prekročili vstupnú bránu a zbadali naše "ešpézetky", tak sa nás snažili hneď zastaviť a otočiť,
no keď sme im ukázali naše kartičky ŤZP, tak ich prístup bol úplne opačný a vítali nás, ako by nás priam čakali.
Na recepcii sme sa teda spýtali, či by bolo možné, aby sme mohli u nich použiť sprchy
a po kladnej odpovedi sa k nám už aj správali, ako by sme boli ich zákazníkmi po celý týždeň.
Následne si už len opísali EČV našich áut a do zálohy si zobrali "občianku" a informovali svojich kolegov, že sme tam.
Jedného z nich potom poslali pred nami na štvorkolke a ten nás priviedol s našimi autami až k sprchám vyhradeným pre nás.
Ten kemp bol asi obrovský, pripomínalo to mesto v lese, celá "návšteva" nám trvala cca nejakú hodinu.
Pri odchode som si na recepcii vyzdvihol občiansky, pekne som sa poďakoval za nás všetkých a oni nás bezplatne pustili preč.
Toto bola priam neuveriteľná skúsenosť a táto ukážka talianskej ústretovosti nás dostala, za toto má Taliansko u nás veľké plus.
A tak sme sa už len bezpečne presunuli do "nášho" kempu na parkovisku pri pláži, aby sme zakončili ďalší deň.
Keď sme sa tam "rozkladali" prešli okolo aj policajti na aute, ale stačilo ich slušne pozdraviť a ani sa nezastavovali.
Tak sme si mohli byť istí, že tu môžeme zostať, že o nás vedia a je to v pohode, keď na tomto mieste prespíme.
Nakoniec nám ešte akoby na dobrú noc nad hlavami na tej nočnej oblohe preleteli dve stíhačky
z neďalekej vojenskej základne, ale potom už bola až do rána pohoda a my sme mali kľudný spánok.
A keďže na "priľahlej" pláži sprchy neboli k dispozícií, rozhodli sme sa skúsiť šťastie
"trúfalým" opýtaním sa na ne v niektorom z kempov v tejto oblasti.
V prvom sme neboli úspešní, vraj to nie je možné, že nemajú sprchy pre ŤZP a tak.
Ale odporučili nám, aby sme sa skúsili spýtať v druhom a zároveň najväčšom kempe, ktorý je na okolí.
Tak sme tam išli s malou "dušičkou", že keď sme neuspeli v tom menšom kempe, tak v tom najväčšom to asi tiež nevyjde.
Keď sme prekročili vstupnú bránu a zbadali naše "ešpézetky", tak sa nás snažili hneď zastaviť a otočiť,
no keď sme im ukázali naše kartičky ŤZP, tak ich prístup bol úplne opačný a vítali nás, ako by nás priam čakali.
Na recepcii sme sa teda spýtali, či by bolo možné, aby sme mohli u nich použiť sprchy
a po kladnej odpovedi sa k nám už aj správali, ako by sme boli ich zákazníkmi po celý týždeň.
Následne si už len opísali EČV našich áut a do zálohy si zobrali "občianku" a informovali svojich kolegov, že sme tam.
Jedného z nich potom poslali pred nami na štvorkolke a ten nás priviedol s našimi autami až k sprchám vyhradeným pre nás.
Ten kemp bol asi obrovský, pripomínalo to mesto v lese, celá "návšteva" nám trvala cca nejakú hodinu.
Pri odchode som si na recepcii vyzdvihol občiansky, pekne som sa poďakoval za nás všetkých a oni nás bezplatne pustili preč.
Toto bola priam neuveriteľná skúsenosť a táto ukážka talianskej ústretovosti nás dostala, za toto má Taliansko u nás veľké plus.
A tak sme sa už len bezpečne presunuli do "nášho" kempu na parkovisku pri pláži, aby sme zakončili ďalší deň.
Keď sme sa tam "rozkladali" prešli okolo aj policajti na aute, ale stačilo ich slušne pozdraviť a ani sa nezastavovali.
Tak sme si mohli byť istí, že tu môžeme zostať, že o nás vedia a je to v pohode, keď na tomto mieste prespíme.
Nakoniec nám ešte akoby na dobrú noc nad hlavami na tej nočnej oblohe preleteli dve stíhačky
z neďalekej vojenskej základne, ale potom už bola až do rána pohoda a my sme mali kľudný spánok.