6. deň - 13.9.2018
Ráno, keď sme sa zobudili a pobalili, tak sme vybavili rannú hygienu
a raňajky s kávou v najbližšom "obchoďáku" a odtiaľ sme pokračovali v našom výlete ďalej.
Zastavili sme sa v prístavnom meste Ancona, aby sme videli aj samotný prístav z vyhliadky na kopci pri miestnej katedrále.
a raňajky s kávou v najbližšom "obchoďáku" a odtiaľ sme pokračovali v našom výlete ďalej.
Zastavili sme sa v prístavnom meste Ancona, aby sme videli aj samotný prístav z vyhliadky na kopci pri miestnej katedrále.
Keďže sme chceli "získať" čas, tak sme už ďalej išli po diaľnici, prejazd nás stál 5,10 €.
Ďalším cieľom malo byť mesto Misano, kde je známy pretekársky okruh, no keďže vstup naň nebol práve možný,
tak sme sa pohľadom naň z vonkajšej strany veľmi nezdržiavali a po káve sme pokračovali až do neďalekého San Marina.
Tam na jednej z púmp si Audi "doprialo" plnú nádrž nafty, ktorá tu mala ešte lepšie ceny ako v Taliansku samotnom.
Potom sme už prišli na pekné miesto, odkiaľ bol možný celkový pohľad na jednu stranu vrchu, na ktorom tento "miništát" stojí.
Po následnej ceste dole z tohoto miesta sme sa ešte chceli zastaviť v blízkom leteckom múzeu,
ktoré ja akýmsi tematickým parkom vedľa cesty, no nakoniec sme sa zhodli, že to necháme tak a pôjdeme ďalej.
Ďalším cieľom malo byť mesto Misano, kde je známy pretekársky okruh, no keďže vstup naň nebol práve možný,
tak sme sa pohľadom naň z vonkajšej strany veľmi nezdržiavali a po káve sme pokračovali až do neďalekého San Marina.
Tam na jednej z púmp si Audi "doprialo" plnú nádrž nafty, ktorá tu mala ešte lepšie ceny ako v Taliansku samotnom.
Potom sme už prišli na pekné miesto, odkiaľ bol možný celkový pohľad na jednu stranu vrchu, na ktorom tento "miništát" stojí.
Po následnej ceste dole z tohoto miesta sme sa ešte chceli zastaviť v blízkom leteckom múzeu,
ktoré ja akýmsi tematickým parkom vedľa cesty, no nakoniec sme sa zhodli, že to necháme tak a pôjdeme ďalej.
Tešili sme sa totiž už na oddych na pláži a kúpanie v mori, a tak sme prišli do mesta Viserba a tam sme blízko pláže zaparkovali.
Prekvapilo nás minimum ľudí na pláži aj v mori, pôsobilo to akoby už bol úplný koniec sezóny a akoby všetci už boli doma.
Jediný "hukot" robili len letiace vrtuľníky talianskej armády, ktoré sme videli niekoľkokrát "križovať" oblohu nad pobrežím.
Ale inak ten všeobecný pokoj mal to pozitívum, že sme sa cítili ako na našej súkromnej pláži so svojim vlastným kúskom mora.
Prekvapilo nás minimum ľudí na pláži aj v mori, pôsobilo to akoby už bol úplný koniec sezóny a akoby všetci už boli doma.
Jediný "hukot" robili len letiace vrtuľníky talianskej armády, ktoré sme videli niekoľkokrát "križovať" oblohu nad pobrežím.
Ale inak ten všeobecný pokoj mal to pozitívum, že sme sa cítili ako na našej súkromnej pláži so svojim vlastným kúskom mora.
No a keď sme si dostatočne užili more, rozhodli sme sa opäť niekde "získať" teplú stravu.
Ponuka v reštauráciach okolo pláže nás nejako nelákala, a tak sme sa rozhodli ísť hľadať niečo do okolitých "končín.
Jednou z možností ako sa najesť bol kebab v meste, druhou reštaurácia v IKEI.
A keďže ja som dostal chuť na niečo "švédske", tak som pohrdol prvou možnosťou a zamieril som si to k tej druhej.
No a to sa mi "vypomstilo", pretože i keď obchod s nábytkom otvorený bol, tak jeho reštaurácia na poschodí už mala zatvorené.
Takže jedinou možnosťou teplej stravy bolo už len dať si zopár "švédskych" hot-dogov z ich bufetu na prízemí.
Po večeri sme sa rozhodli, že bude lepšie urobiť si "náskok" na zajtrajší deň,
takže to znamenalo, že sme museli vynechať aj plánovanú návštevu parku talianskych miniatúr.
A tak sme sa rozhodli "vybehnúť" na diaľnicu a prespať na najbližšom vhodnom odpočívadle.
Ja som bol až taký rýchly, že som "vletel" na vjazd cez otvorenú rampu a bez "tiketu",
no keďže by som asi mal problém pri zajtrajšom výjazde, tak som to išiel radšej hneď "riešiť".
Pracovníkovi mýtnice som povedal čo a ako, on mi vypísal ručne lístok s údajmi o vjazde, a tak som mohol pokračovať.
Na diaľnici sme "hľadali" vhodné odpočívadlo a kým to prvé nebolo ono, tak to druhé nám "zapasovalo" a zostali sme tam.
Urobili sme si ešte večerný "piknik" a po ňom sme sa už pomaly poberali spať.
Ukázali sa pri nás ešte policajti, no keď sme im oznámili, že "obliehame" parkovacie miesta pre ŤZP oprávnene, odišli preč.
Na tomto mieste bolo síce aj v noci rušno, no naša únava nám aj tak "dopriala" dostatočný spánok.
Ponuka v reštauráciach okolo pláže nás nejako nelákala, a tak sme sa rozhodli ísť hľadať niečo do okolitých "končín.
Jednou z možností ako sa najesť bol kebab v meste, druhou reštaurácia v IKEI.
A keďže ja som dostal chuť na niečo "švédske", tak som pohrdol prvou možnosťou a zamieril som si to k tej druhej.
No a to sa mi "vypomstilo", pretože i keď obchod s nábytkom otvorený bol, tak jeho reštaurácia na poschodí už mala zatvorené.
Takže jedinou možnosťou teplej stravy bolo už len dať si zopár "švédskych" hot-dogov z ich bufetu na prízemí.
Po večeri sme sa rozhodli, že bude lepšie urobiť si "náskok" na zajtrajší deň,
takže to znamenalo, že sme museli vynechať aj plánovanú návštevu parku talianskych miniatúr.
A tak sme sa rozhodli "vybehnúť" na diaľnicu a prespať na najbližšom vhodnom odpočívadle.
Ja som bol až taký rýchly, že som "vletel" na vjazd cez otvorenú rampu a bez "tiketu",
no keďže by som asi mal problém pri zajtrajšom výjazde, tak som to išiel radšej hneď "riešiť".
Pracovníkovi mýtnice som povedal čo a ako, on mi vypísal ručne lístok s údajmi o vjazde, a tak som mohol pokračovať.
Na diaľnici sme "hľadali" vhodné odpočívadlo a kým to prvé nebolo ono, tak to druhé nám "zapasovalo" a zostali sme tam.
Urobili sme si ešte večerný "piknik" a po ňom sme sa už pomaly poberali spať.
Ukázali sa pri nás ešte policajti, no keď sme im oznámili, že "obliehame" parkovacie miesta pre ŤZP oprávnene, odišli preč.
Na tomto mieste bolo síce aj v noci rušno, no naša únava nám aj tak "dopriala" dostatočný spánok.