7. deň - 14.9.2018
Po prebudení sme to nemali ďaleko do sprchy, či na WC, no a keďže sme takto na jednom mieste
"vybavili" aj raňajky s kávou, mohli sme ihneď pokračovať po diaľnici ďalej.
Prejazd diaľnicou od včerajšieho vjazdu po dnešný výjazd nás stál 14 €, obsluha plne akceptovala aj ten ručne vypísaný lístok.
Navštívili sme ešte "Mekáč" kvôli WC a káve, no odtiaľto už sme išli do nášho ďalšieho plánovaného cieľa, ktorým boli Benátky.
Plánovali sme zaparkovať tak, aby sme prešli pešo a s vozíkom odtiaľ do mesta samotného, no bolo to dosť ďaleko.
A tak sme to "riskli" a vošli do parkovacieho domu, ktorý bol k mestu na vode oveľa bližšie.
"Ohlásili" sme sa ako dve autá ŤZP a tak nás obsluha parkoviska priviedla až na vyhradené miesta.
Oznámili nám, že máme 2 hodiny parkovania zadarmo a keďže sme sa neplánovali zdržať dlhšie,
ani sme sa nepýtali koľko sa platí za každú hodinu potom, pretože tých 120 minút nám stačilo.
Navyše pri vchode do garáže sme si všimli, že platba za deň je 26 € a po tom sme "netúžili".
A tak sme sa vydali na návštevu Benátok aj s vozíkom a sami sme boli zvedaví,
kam sa nám podarí dostať, pretože toto mesto nebolo vybudované pre "požiadavky" ŤZP.
Na začiatku nás hneď potešila vynikajúca talianska zmrzlina, ktorá bola kúsok za rohom pri východe z parkovacieho domu.
Samozrejme dalo by sa Benátkami "prebehnúť" s využitím miestnej lodnej dopravy,
no na nástupišti bolo veľmi veľa ľudí a asi by celá plavba trvala dlhšie než náš "vyhradený" čas.
A tak sme skúšali blúdiť uličkami ako sa dalo, no keďže sme čoskoro prišli už k mostom, ktoré sa na vozíku nedali "prekonať",
tak sme sa len "pokukali" a odfotili na dostupných miestach a po kúpe magnetiek sme sa vrátili naspäť do garáže.
Všetko sme to stihli počas tých dvoch "voľných" hodín parkovania a z Benátok sme potom pokračovali ďalej.
"vybavili" aj raňajky s kávou, mohli sme ihneď pokračovať po diaľnici ďalej.
Prejazd diaľnicou od včerajšieho vjazdu po dnešný výjazd nás stál 14 €, obsluha plne akceptovala aj ten ručne vypísaný lístok.
Navštívili sme ešte "Mekáč" kvôli WC a káve, no odtiaľto už sme išli do nášho ďalšieho plánovaného cieľa, ktorým boli Benátky.
Plánovali sme zaparkovať tak, aby sme prešli pešo a s vozíkom odtiaľ do mesta samotného, no bolo to dosť ďaleko.
A tak sme to "riskli" a vošli do parkovacieho domu, ktorý bol k mestu na vode oveľa bližšie.
"Ohlásili" sme sa ako dve autá ŤZP a tak nás obsluha parkoviska priviedla až na vyhradené miesta.
Oznámili nám, že máme 2 hodiny parkovania zadarmo a keďže sme sa neplánovali zdržať dlhšie,
ani sme sa nepýtali koľko sa platí za každú hodinu potom, pretože tých 120 minút nám stačilo.
Navyše pri vchode do garáže sme si všimli, že platba za deň je 26 € a po tom sme "netúžili".
A tak sme sa vydali na návštevu Benátok aj s vozíkom a sami sme boli zvedaví,
kam sa nám podarí dostať, pretože toto mesto nebolo vybudované pre "požiadavky" ŤZP.
Na začiatku nás hneď potešila vynikajúca talianska zmrzlina, ktorá bola kúsok za rohom pri východe z parkovacieho domu.
Samozrejme dalo by sa Benátkami "prebehnúť" s využitím miestnej lodnej dopravy,
no na nástupišti bolo veľmi veľa ľudí a asi by celá plavba trvala dlhšie než náš "vyhradený" čas.
A tak sme skúšali blúdiť uličkami ako sa dalo, no keďže sme čoskoro prišli už k mostom, ktoré sa na vozíku nedali "prekonať",
tak sme sa len "pokukali" a odfotili na dostupných miestach a po kúpe magnetiek sme sa vrátili naspäť do garáže.
Všetko sme to stihli počas tých dvoch "voľných" hodín parkovania a z Benátok sme potom pokračovali ďalej.
Opäť sa nám totiž "zažiadalo" piesku na pláži a vody v mori,
keďže bol ďalší z horúcich talianskych dní a tak sme pokračovali ďalej.
A keďže sme si chceli dať niečo dobré na obed, tak sme ponáhľali a išli sme na "istotu"
rovno do reštaurácie, ktorú som už poznal zo svojej predchádzajúcej návštevy Talianska.
Dali sme si vynikajúcu paradajkovú polievku, boloňské aj pikantné špagety a ja som to "zaklincoval" pizzou s hranolkami.
Niektorí sme to zapili chladeným nealko pivom a niektorí chladeným alko vínom, teda každý ako mohol.
Dobre posilnení sme sa už len chceli "presunúť" na pláž a užiť si ešte horúceho slnka a osviežujúceho mora.
keďže bol ďalší z horúcich talianskych dní a tak sme pokračovali ďalej.
A keďže sme si chceli dať niečo dobré na obed, tak sme ponáhľali a išli sme na "istotu"
rovno do reštaurácie, ktorú som už poznal zo svojej predchádzajúcej návštevy Talianska.
Dali sme si vynikajúcu paradajkovú polievku, boloňské aj pikantné špagety a ja som to "zaklincoval" pizzou s hranolkami.
Niektorí sme to zapili chladeným nealko pivom a niektorí chladeným alko vínom, teda každý ako mohol.
Dobre posilnení sme sa už len chceli "presunúť" na pláž a užiť si ešte horúceho slnka a osviežujúceho mora.
Parkovať sa dalo buď na platených alebo vyhradených miestach bližšie k pláži,
alebo o kúsok ďalej zadarmo, na mieste odkiaľ to však aj pešo k moru nebolo veľmi ďaleko.
Dostatočne "vykúpaní" sme si ešte dali na pláži teplú sprchu vďaka žetónom, ktoré na ňu predávala obsluha.
Jeden žetón stál 1 € a mal znamenať 1 minútu teplej vody, v skutočnosti to boli asi 2 minúty,
takže nakoniec sme ušetrené žetóny mohli vrátiť a dostali sme za ne peniaze naspäť.
A keď sme nasadli do áut, tak nám zostávalo doraziť už len do cieľovej "destinácie" dnešného dňa, kam sme prišli už po tme.
No a keďže bol čas večere, tak sme si to opäť "namierili" do mne známej reštaurácie a vyskúšali sme ich pizzu.
Ja som chcel vyskúšať ešte prosciutto s melónom, ale už nebolo v ponuke, tak som si objednal grilovaný syr.
Z toho sa však nakoniec "vykľul" vyprážaný a tak to vyzeralo ako v nejakej slovenskej reštaurácii a nie v talianskej.
Taliansko to však svojim spôsobom pripomenulo neskôr, keď sme objednali ešte cestoviny,
no obsluha na ne zabudla a spomenula si až po pol hodine, a tak nasledovalo "teátro" medzi čašníkom a kuchárom.
Ale inak všetko jedlo bolo u nich chutné, zapitie čapovaným pivom, či dobrým vínkom to nakoniec potvrdilo.
alebo o kúsok ďalej zadarmo, na mieste odkiaľ to však aj pešo k moru nebolo veľmi ďaleko.
Dostatočne "vykúpaní" sme si ešte dali na pláži teplú sprchu vďaka žetónom, ktoré na ňu predávala obsluha.
Jeden žetón stál 1 € a mal znamenať 1 minútu teplej vody, v skutočnosti to boli asi 2 minúty,
takže nakoniec sme ušetrené žetóny mohli vrátiť a dostali sme za ne peniaze naspäť.
A keď sme nasadli do áut, tak nám zostávalo doraziť už len do cieľovej "destinácie" dnešného dňa, kam sme prišli už po tme.
No a keďže bol čas večere, tak sme si to opäť "namierili" do mne známej reštaurácie a vyskúšali sme ich pizzu.
Ja som chcel vyskúšať ešte prosciutto s melónom, ale už nebolo v ponuke, tak som si objednal grilovaný syr.
Z toho sa však nakoniec "vykľul" vyprážaný a tak to vyzeralo ako v nejakej slovenskej reštaurácii a nie v talianskej.
Taliansko to však svojim spôsobom pripomenulo neskôr, keď sme objednali ešte cestoviny,
no obsluha na ne zabudla a spomenula si až po pol hodine, a tak nasledovalo "teátro" medzi čašníkom a kuchárom.
Ale inak všetko jedlo bolo u nich chutné, zapitie čapovaným pivom, či dobrým vínkom to nakoniec potvrdilo.
Na záver dňa sme sa ešte chceli ísť pozrieť na pekné mólo, no hlavná ulica už bola pre autá večer uzavretá
a tak sme sa už len pešo prešli po "bulvári", kde bolo množstvo ľudí a večerný život v plnom prúde.
Zostávalo nám už len nájsť si vhodné miesto na nocľah a to sa podarilo celkom dobre.
Bolo ním totiž parkovisko pred mestskou športovou halou, kde bol kľud
a bolo tam viacero áut a karavanov, ktoré toto miesto tiež využili pre svoj odpočinok.
Nás teda čakalo posledné prespanie v našich "príbytkoch" na kolesách a ďalší deň už len cesta domov.
Tak sme sa teda uložili, naposledy si zaželali spoločne dobrú noc a spali sme až do rána.
a tak sme sa už len pešo prešli po "bulvári", kde bolo množstvo ľudí a večerný život v plnom prúde.
Zostávalo nám už len nájsť si vhodné miesto na nocľah a to sa podarilo celkom dobre.
Bolo ním totiž parkovisko pred mestskou športovou halou, kde bol kľud
a bolo tam viacero áut a karavanov, ktoré toto miesto tiež využili pre svoj odpočinok.
Nás teda čakalo posledné prespanie v našich "príbytkoch" na kolesách a ďalší deň už len cesta domov.
Tak sme sa teda uložili, naposledy si zaželali spoločne dobrú noc a spali sme až do rána.