5. deň - 12.9.2018
Ranný budíček ohlásil nový deň, a tak sme sa zbalili a poslednými zábermi sme sa rozlúčili so Stredozemným morom.
Čakal nás totiž "presun" k tomu Jadranskému, no na polceste nás čakala návšteva hlavného mesta Talianska.
Cestou sme sa zastavili ešte na umyvárke "opláchnuť" naše autá od prachu a piesku a pekne čistí sme pokračovali ďalej.
Vyšli sme na diaľnicu a na prvom odpočívadle sme sa zastavili ešte na kávu a "wecko", dali sme si raňajky a pokračovali.
Návštevu Ríma sme chceli absolvovať "dvojako" - čo sa dá našimi autami a čo sa nedá taxíkom.
Rím ma totiž veľa ciest a miest neprístupných autom, všade sú samé zákazy
a vstup len na povolenie alebo tam môžu vojsť len autobusy a taxíky.
Preto sme sa najprv zastavili ešte v "obchoďáku" na kávičku a odskočili si na WC, vedeli sme totiž, že nás čaká dlhá "exkurzia".
Autami sme sa dostali potom až do Vatikánu k námestiu Sv. Petra, blízko neho sme našli jedno voľné a jedno platené parkovanie.
Na námestí bolo pekne, ľudí tam bolo tak "akurát", no najviac ich bolo v nekonečne dlhej, asi 300-metrovej rade
pre vstupom do Sixtínskej kaplnky, ďalší dlhý "zástup" čakal na vstup do Baziliky Sv.Petra.
My sme si urobili niekoľko záberov, kúpili magnetky a pobrali sa k autám, aby sme sa presunuli k taxíkom.
Inak jazdiť autom po metropole Talianska je naozaj "zážitok" a poriadna skúsenosť.
Čakal nás totiž "presun" k tomu Jadranskému, no na polceste nás čakala návšteva hlavného mesta Talianska.
Cestou sme sa zastavili ešte na umyvárke "opláchnuť" naše autá od prachu a piesku a pekne čistí sme pokračovali ďalej.
Vyšli sme na diaľnicu a na prvom odpočívadle sme sa zastavili ešte na kávu a "wecko", dali sme si raňajky a pokračovali.
Návštevu Ríma sme chceli absolvovať "dvojako" - čo sa dá našimi autami a čo sa nedá taxíkom.
Rím ma totiž veľa ciest a miest neprístupných autom, všade sú samé zákazy
a vstup len na povolenie alebo tam môžu vojsť len autobusy a taxíky.
Preto sme sa najprv zastavili ešte v "obchoďáku" na kávičku a odskočili si na WC, vedeli sme totiž, že nás čaká dlhá "exkurzia".
Autami sme sa dostali potom až do Vatikánu k námestiu Sv. Petra, blízko neho sme našli jedno voľné a jedno platené parkovanie.
Na námestí bolo pekne, ľudí tam bolo tak "akurát", no najviac ich bolo v nekonečne dlhej, asi 300-metrovej rade
pre vstupom do Sixtínskej kaplnky, ďalší dlhý "zástup" čakal na vstup do Baziliky Sv.Petra.
My sme si urobili niekoľko záberov, kúpili magnetky a pobrali sa k autám, aby sme sa presunuli k taxíkom.
Inak jazdiť autom po metropole Talianska je naozaj "zážitok" a poriadna skúsenosť.
Prišli sme na stanicu, kde bolo stanovište taxíkov, zaparkovali sme a nasadli do taxíku,
ktorý mal dostatočne veľký kufor, do ktorého sa zmestil aj náš vozík.
Mali sme plán, podľa ktorého sme chceli postupne vidieť jednotlive krásy Ríma.
Nakoniec sme sa ale nechali doviezť iba zo stanice na prvé miesto a potom z posledného naspäť na stanicu.
Vzdialenosti medzi jednotlivými miestami, ktoré sme chceli vidieť sa totiž zdali byť celkom dostupné aj po "vlastných",
a tak sme to "riskli" a prešli si všetko pešo, my a aj invalidný vozík, ktorý s nami po večnom meste tiež "nabehal" kilometre.
ktorý mal dostatočne veľký kufor, do ktorého sa zmestil aj náš vozík.
Mali sme plán, podľa ktorého sme chceli postupne vidieť jednotlive krásy Ríma.
Nakoniec sme sa ale nechali doviezť iba zo stanice na prvé miesto a potom z posledného naspäť na stanicu.
Vzdialenosti medzi jednotlivými miestami, ktoré sme chceli vidieť sa totiž zdali byť celkom dostupné aj po "vlastných",
a tak sme to "riskli" a prešli si všetko pešo, my a aj invalidný vozík, ktorý s nami po večnom meste tiež "nabehal" kilometre.
Ako prvé sme chceli vidieť Forum Romanum a nevadilo nám ani to, že bolo zatvorené kvôli rekonštrukcii,
my sme ho chceli vidieť zhora a tak sme sa nechali doviezť taxíkom na parkovisko, odkiaľ sme vybehli k vyhliadke.
my sme ho chceli vidieť zhora a tak sme sa nechali doviezť taxíkom na parkovisko, odkiaľ sme vybehli k vyhliadke.
Odtiaľ sme pokračovali okolo múzea a fontány smerom k Pantheonu.
Tam sa už pohybovalo podstatne viac ľudí, takže sme sa nechceli veľmi tlačiť
s ostatnými, no ako náhle nás zbadala "ochranka", tak nám otvorila nájazdovú rampu,
zastavila celú "kolónu" ľudí a pustila nás s vozíkom do vnútra budovy, ako by sme boli nejaké V.I.P. osoby.
Tu sme mali teda ďalší dôkaz talianskej ústretovosti voči ŤZP občanom.
Vonku sme sa ešte osviežili čistou vodou z fontány a pokračovali sme ďalej.
Tam sa už pohybovalo podstatne viac ľudí, takže sme sa nechceli veľmi tlačiť
s ostatnými, no ako náhle nás zbadala "ochranka", tak nám otvorila nájazdovú rampu,
zastavila celú "kolónu" ľudí a pustila nás s vozíkom do vnútra budovy, ako by sme boli nejaké V.I.P. osoby.
Tu sme mali teda ďalší dôkaz talianskej ústretovosti voči ŤZP občanom.
Vonku sme sa ešte osviežili čistou vodou z fontány a pokračovali sme ďalej.
Cestou k ďalšej zastávke sme si odskočili na WC do "Mekáču" a o chvíľu sme už prišli k nádhernej Fontáne di Trevi.
Tu už sa na malom priestore tlačilo naozaj veľmi veľa ľudí, a tak sme sa tam popozerali, odfotli a pokračovali ďalej.
Tu už sa na malom priestore tlačilo naozaj veľmi veľa ľudí, a tak sme sa tam popozerali, odfotli a pokračovali ďalej.
Vynechali sme návštevu Španielskych schodov a vybrali sa smerom k Altare delle Patria.
Pohľad na túto veľkú bielu stavbu bol tiež zaujímavý, pôsobivé boli aj sochy, ktorými bola "ozdobená".
Pohľad na túto veľkú bielu stavbu bol tiež zaujímavý, pôsobivé boli aj sochy, ktorými bola "ozdobená".
Pokračovali sme ďalej a okolo sochy Cézara sme prechádzali z druhej strany popri Forum Romanum,
takže sme si ho "pokukali" aj odtiaľto, no nedalo sa nevšimnúť, že v diaľke sa na nás už "usmieva" slávne Koloseum.
To bolo naozaj impozantné a nádherné už len pri pohľade z vonkajšej stany, táto stavba je naozaj krásny kus histórie.
Do interiéru sme sa ale nedostali, nie však že by sa nedalo, veď vstup pre ŤZP je zdarma, rovnako aj pre celý doprovod.
Nás však bohužiaľ "tlačil" čas a pred nami bola ešte dlhá cesta z Ríma až k Jadranu.
A tak sme po fotografickej "dokumentácií" už len prišli k stanovištu taxíkov a jeden nás doviezol späť na stanicu,
odkiaľ sme začali tento nezabudnuteľný "peší" výlet po historickom centre talianskej metropoly.
Síce sme boli trochu "vytrasení" z tlačenia a jazdy vozíka po rímskych dlažobných kockách,
ktoré boli takmer všade, no nakoniec sme to neľutovali a máme preto aj takúto spomienku na Rím.
A dokonca sme sa aj trocha opálili z toho slnka, ktoré na nás pálilo počas celej "exkurzie".
takže sme si ho "pokukali" aj odtiaľto, no nedalo sa nevšimnúť, že v diaľke sa na nás už "usmieva" slávne Koloseum.
To bolo naozaj impozantné a nádherné už len pri pohľade z vonkajšej stany, táto stavba je naozaj krásny kus histórie.
Do interiéru sme sa ale nedostali, nie však že by sa nedalo, veď vstup pre ŤZP je zdarma, rovnako aj pre celý doprovod.
Nás však bohužiaľ "tlačil" čas a pred nami bola ešte dlhá cesta z Ríma až k Jadranu.
A tak sme po fotografickej "dokumentácií" už len prišli k stanovištu taxíkov a jeden nás doviezol späť na stanicu,
odkiaľ sme začali tento nezabudnuteľný "peší" výlet po historickom centre talianskej metropoly.
Síce sme boli trochu "vytrasení" z tlačenia a jazdy vozíka po rímskych dlažobných kockách,
ktoré boli takmer všade, no nakoniec sme to neľutovali a máme preto aj takúto spomienku na Rím.
A dokonca sme sa aj trocha opálili z toho slnka, ktoré na nás pálilo počas celej "exkurzie".
Po odjazde sme vybehli čím skôr na diaľnicu, no na najbližšom odpočívadle sme si dali
zaslúžene chladené "pivečko", naše spolujazdkyne si dopriali alko a my vodiči samozrejme nealko.
Spoločne sme si tak pripili na úspešné "prežitie" návštevy Ríma a že sme to zvládli bez problémov a komplikácií.
Cestou po diaľnici smerom k Jadranskému moru sme sa ešte "kochali" pohľadom na krásnu horskú krajinu plnú vysokých vrchov.
Po ceste plnej tunelov a mostov sme sa ponáhľali do plánovaného cieľa dnešného dňa,
stáli sme len už na pumpe, kde tentoraz Altea dostala plnú nádrž paliva za cenu 1,469 € za liter.
Prejazd diaľnicou z Ríma k Jadranu nás stál 19,60 € a prišli sme až do pobrežného mesta Giulianova.
zaslúžene chladené "pivečko", naše spolujazdkyne si dopriali alko a my vodiči samozrejme nealko.
Spoločne sme si tak pripili na úspešné "prežitie" návštevy Ríma a že sme to zvládli bez problémov a komplikácií.
Cestou po diaľnici smerom k Jadranskému moru sme sa ešte "kochali" pohľadom na krásnu horskú krajinu plnú vysokých vrchov.
Po ceste plnej tunelov a mostov sme sa ponáhľali do plánovaného cieľa dnešného dňa,
stáli sme len už na pumpe, kde tentoraz Altea dostala plnú nádrž paliva za cenu 1,469 € za liter.
Prejazd diaľnicou z Ríma k Jadranu nás stál 19,60 € a prišli sme až do pobrežného mesta Giulianova.
Už bol večer a my sme stihli už len urobiť nákup v obchode a "skočili" sme si ešte pod sprchu na pláž.
Následne sme ešte hľadali nejaké vhodné miesto na prespanie, no pri pobreží to nebolo veľmi vhodné
kvôli hlučnému vlaku, ktorý tadiaľ prechádzal takmer každých 10-15 minút a tam by sme sa teda veru veľmi nevyspali.
Nakoniec sa nám podarilo nájsť veľmi dobré miesto na kopci nad pobrežím a tam sme v kľude a v pohode strávili noc.
Následne sme ešte hľadali nejaké vhodné miesto na prespanie, no pri pobreží to nebolo veľmi vhodné
kvôli hlučnému vlaku, ktorý tadiaľ prechádzal takmer každých 10-15 minút a tam by sme sa teda veru veľmi nevyspali.
Nakoniec sa nám podarilo nájsť veľmi dobré miesto na kopci nad pobrežím a tam sme v kľude a v pohode strávili noc.