4. deň - 11.9.2018
Vychádzajúce slnko nás zobudilo a my sme sa pobalili a vyrazili ďalej za poznávaním ďalších krás Talianska.
Po rannej káve sme to mali "namierené" na neohlásenú návštevu k pani Blanke,
Češke, ktorá na peknom mieste vo vnútrozemí poskytuje ubytovanie.
Toto miesto som našiel náhodou pri plánovaní celého výletu, a keďže tu bola možnosť stretnúť sa s niekym
"domácim", tak sme sa rozhodli navštíviť ho a dúfali sme, že snáď budeme mať šťastie a bude niekto doma.
Keď sme im prišli až pred bránku, tak som sa "opovážil" vstúpiť im do dvora
a pozdravil som pekne nahlas a po slovensky "Dobrý deň".
Na môj pozdrav reagoval podobne pán domáci, ktorým bol talian Sergio,
no zároveň hneď zavolal pani Blanku, že ona nám bude rozumieť viac.
Po zoznámení a oznámení kde sme sa tam vzali, nás srdečne privítala a pozvala ďalej.
Potom nám ukázala celú ich "aziendu" kde má domčeky na ubytovanie, vonkajší bazén a veľkú záhradu.
Potom nám ešte uvarila kávu a ponúkla nás výbornými domácimi koláčmi.
Bolo to neočakávané pohostenie pre neočakávanú návštevu.
Dobre sme si "pokecali" a bolo nám tam fajn.
Pani Blanka nám nakoniec ponúkla aj ubytovanie, ak by sme mali záujem, no my sme mali pre sebou
ešte dlhú cestu krajinou, a tak sme sa jej za všetko to pohostenie veľmi pekne poďakovali a pokračovali sme ďalej.
Ale inak to tam u nich bolo super, ak by sme do tých končín ešte niekdy zavítali, tak by sme sa tam určite radi ubytovali.
Po rannej káve sme to mali "namierené" na neohlásenú návštevu k pani Blanke,
Češke, ktorá na peknom mieste vo vnútrozemí poskytuje ubytovanie.
Toto miesto som našiel náhodou pri plánovaní celého výletu, a keďže tu bola možnosť stretnúť sa s niekym
"domácim", tak sme sa rozhodli navštíviť ho a dúfali sme, že snáď budeme mať šťastie a bude niekto doma.
Keď sme im prišli až pred bránku, tak som sa "opovážil" vstúpiť im do dvora
a pozdravil som pekne nahlas a po slovensky "Dobrý deň".
Na môj pozdrav reagoval podobne pán domáci, ktorým bol talian Sergio,
no zároveň hneď zavolal pani Blanku, že ona nám bude rozumieť viac.
Po zoznámení a oznámení kde sme sa tam vzali, nás srdečne privítala a pozvala ďalej.
Potom nám ukázala celú ich "aziendu" kde má domčeky na ubytovanie, vonkajší bazén a veľkú záhradu.
Potom nám ešte uvarila kávu a ponúkla nás výbornými domácimi koláčmi.
Bolo to neočakávané pohostenie pre neočakávanú návštevu.
Dobre sme si "pokecali" a bolo nám tam fajn.
Pani Blanka nám nakoniec ponúkla aj ubytovanie, ak by sme mali záujem, no my sme mali pre sebou
ešte dlhú cestu krajinou, a tak sme sa jej za všetko to pohostenie veľmi pekne poďakovali a pokračovali sme ďalej.
Ale inak to tam u nich bolo super, ak by sme do tých končín ešte niekdy zavítali, tak by sme sa tam určite radi ubytovali.
Ďalšou zastávkou, ktorá nás čakala, boli prírodné kúpele Saturnia.
Zaparkovali sme autá a vybrali sa vyskúšať termálnu vodu, ktorej dostupnosť vozíkom
nebola síce ideálna, no nakoniec sme to nejako zvládli a aspoň na chvíľu sme si ju vyskúšali.
Čo sa týka návštevnosti, tak sa nám zdalo, že je tu viac ľudí ako niekde pri mori.
Zaparkovali sme autá a vybrali sa vyskúšať termálnu vodu, ktorej dostupnosť vozíkom
nebola síce ideálna, no nakoniec sme to nejako zvládli a aspoň na chvíľu sme si ju vyskúšali.
Čo sa týka návštevnosti, tak sa nám zdalo, že je tu viac ľudí ako niekde pri mori.
Po "schladení" termálnou vodou sme pokračovali v tento horúci deň ďalej, až sme prišli k vyhliadke
poskytujúcej úžasný pohľad na Pitigliano, mesto "vyrastajúce" na skale zo sopečného tufu.
Tu sme sa rozhodli už aj niečo zjesť, takže sme rozbalili naše zásoby a začali sa v kľude hostiť.
Na naše prekvapenie o pár minút neskôr pri nás zastalo auto s košickou "ešpézetkou",
ktorej posádku tvoril mladý pár a tak sme si tu chvíľu "pokecali".
Aj oni boli na výlete autom po Taliansku, no svoje zastávky mali presne v opačnom smere ako my.
Ale sranda, že dá sa stretnúť niekto z toho istého mesta, aj v 1400 km vzdialenosti od neho.
poskytujúcej úžasný pohľad na Pitigliano, mesto "vyrastajúce" na skale zo sopečného tufu.
Tu sme sa rozhodli už aj niečo zjesť, takže sme rozbalili naše zásoby a začali sa v kľude hostiť.
Na naše prekvapenie o pár minút neskôr pri nás zastalo auto s košickou "ešpézetkou",
ktorej posádku tvoril mladý pár a tak sme si tu chvíľu "pokecali".
Aj oni boli na výlete autom po Taliansku, no svoje zastávky mali presne v opačnom smere ako my.
Ale sranda, že dá sa stretnúť niekto z toho istého mesta, aj v 1400 km vzdialenosti od neho.
Po rozlúčení a želaní si šťastnej cesty sme pokračovali ďalej okolo jazera Bolsena až k ďalšej našej zastávke.
Než sme do nej dorazili, tak sme sa ešte zastavili v jednej malej kaviarni na WC a samozrejme na kávu.
Káva bola až taká dobrá, že sme tam zabudli našu vychádzkovú palicu, čo sme však zistili až na cieľovom parkovisku.
Odtiaľ sme išli navštíviť "zomierajúce" mesto Civita di Bagnoregio, ktoré sa týči na vrchole protiľahlej skaly.
Cesta k nemu vedie po dlhom a strmom moste, vstupné tam je 3 €, pre ŤZP a jeho doprovod je tam vstup zdarma.
No dostať vozík do tej výšky a diaľky je náročné aj pre zdravých ľudí, čo sme si aj vyskúšali až do miesta, kde končil rovný podklad.
Takže nasledovala rýchla prehliadka tohoto mestečka, nákup magnetky a náročný "zostup" s vozíkom späť až na parkovisko.
Samozrejme sme sa potom ešte zastavili v tej kaviarni pre zabudnutú palicu, tú nám "vrátili" a tak sme pokračovali ďalej.
Než sme do nej dorazili, tak sme sa ešte zastavili v jednej malej kaviarni na WC a samozrejme na kávu.
Káva bola až taká dobrá, že sme tam zabudli našu vychádzkovú palicu, čo sme však zistili až na cieľovom parkovisku.
Odtiaľ sme išli navštíviť "zomierajúce" mesto Civita di Bagnoregio, ktoré sa týči na vrchole protiľahlej skaly.
Cesta k nemu vedie po dlhom a strmom moste, vstupné tam je 3 €, pre ŤZP a jeho doprovod je tam vstup zdarma.
No dostať vozík do tej výšky a diaľky je náročné aj pre zdravých ľudí, čo sme si aj vyskúšali až do miesta, kde končil rovný podklad.
Takže nasledovala rýchla prehliadka tohoto mestečka, nákup magnetky a náročný "zostup" s vozíkom späť až na parkovisko.
Samozrejme sme sa potom ešte zastavili v tej kaviarni pre zabudnutú palicu, tú nám "vrátili" a tak sme pokračovali ďalej.
Odtiaľto nás čakala opäť už "len" cesta k moru, aby sme sa ešte okúpali a zakončili ďalší pekný deň.
Prišli sme na pláž, okúpali sa v mori, osprchovali sa, no teplé jedlo sme tu "nezískali", pretože reštaurácia bola zatvorená.
Tak sme si to namierili do ďalšieho mesta, zaparkovali sme a po výbere "vhodnej" reštaurácie sme sa dočkali okrem teplého jedla
v podobe chutnej pizze s čerstvo rozpálenej pece, aj osviežujúceho čapovaného "pivečka", ktoré k nej bolo ideálne.
Prišli sme na pláž, okúpali sa v mori, osprchovali sa, no teplé jedlo sme tu "nezískali", pretože reštaurácia bola zatvorená.
Tak sme si to namierili do ďalšieho mesta, zaparkovali sme a po výbere "vhodnej" reštaurácie sme sa dočkali okrem teplého jedla
v podobe chutnej pizze s čerstvo rozpálenej pece, aj osviežujúceho čapovaného "pivečka", ktoré k nej bolo ideálne.
Potom nás čakal ešte "presun" na miesto dnešného odpočinku, kam sme prišli už za tmy,
takže sme sa už len "zašili" s autami tak, aby sme zbytočne na seba neupozorňovali.
Ďalší úspešný deň bol za nami a tak sme si až do rána dobre pospali.
takže sme sa už len "zašili" s autami tak, aby sme zbytočne na seba neupozorňovali.
Ďalší úspešný deň bol za nami a tak sme si až do rána dobre pospali.